Tuberkulóza – zabudnutý strašiak z minulosti alebo problém súčasnosti?
Tuberkulóza, ľudovo nazývaná ako suchoty alebo suchotiny, je ochorenie, ktoré poznáme najmä z minulosti. Kedysi patrila k najobávanejším chorobám a jej diagnóza bola často postupným rozsudkom smrti. Dodnes sa tuberkulóza spája hlavne so zlou sociálno-ekonomickou situáciou, životom v chudobných pomeroch a nedostatočnou hygienou, avšak v priebehu histórie postihla aj mnohé osobnosti z vyššej spoločnosti.
Obsah
Vedeli ste že…
Tuberkulóza sa vyskytovala aj na kráľovských dvoroch staroegyptských faraónov, trpel ňou Jozef II. (syn Márie Terézie) i rakúsko-uhorská cisárovná Alžbeta (Sissi). Neušetrila ani slávnych hudobných skladateľov (Mozarta, Schuberta a Chopina, spisovateľov Moliéra, Schiller a Goetheho, či maliarov Rembrandt a Moneta, ktorí za svojho života často žili v biede.
Hoci sa nám môže zdať, že je tuberkulóza vďaka zlepšeniu hygieny a výdobytkom modernej medicíny už len dávnou spomienkou z kníh, opak je pravdou. Je treba sa v našich zemepisných šírkach tuberkulózy obávať aj dnes?
Pôvodcom tuberkulózy je baktéria
Tuberkulóza (TBC) je chronické infekčné ochorenie, ktorého pôvodcom je baktéria Mycobacterium tuberculcosis, známa ako Kochov bacil. Hlavným orgánom, ktorýtáto baktéria postihuje, je tkanivo pľúc (pľúcny parenchým) – vtedy hovoríme o pľúcnej forme TBC. Mykobaktérie však môžu napadnúť prakticky ktorúkoľvek časť tela (lymfatické uzliny, kosti, kĺby, kožu, obličky, mozog, a pod.) – vtedy sa jedná o mimopľúcnu formu TBC1.
Tuberkulóza dnes predstavuje celosvetový problém
Podľa dát Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorá monitoruje výskyt tuberkulózy vo svete, na TBC ochorie ročne viac než 10 miliónov ľudí a viac než 1,5 milióna zomrie. Odhaduje sa, že dennena TBC zomrie viac než 5000 osôb2. Tuberkulóza sa preto celosvetovo radí do prvej trojice infekčných ochorení z hľadiska morbidity (chorobnosti) i mortality (úmrtnosti). Väčšina infikovaných pochádza z krajín s nízkym až stredným príjmom, najmä z Bangladéša, Pakistanu, Indie, Číny, Indonézie, Filipín, Nigérie a Južnej Afriky, ktoré reprezentujú viac než 60% všetkých úmrtí na TBC3.
Z tohto dôvodu vypracovala WHO rámcový dokument celosvetovej stratégie v boji proti tuberkulóze (End TB Strategy – Global Tuberculosis Programme), ktorého cieľom je úplná eradikácia TBC, a s tým spojená nulová úmrtnosť, chorobnosť a utrpenie spôsobené tuberkulózou. Do roku 2035 si WHO stanovila ambiciózny cieľ zníženia úmrtnosti na TBC o 95% a zníženia výskytu TBC o 90% v porovnaní s rokom 20152.
Aká je situácia s TBC v Európe? V posledných desaťročiach výskyt TBC kontinuálne klesá, tradične vyšší výskyt sa spája najmä s východoeurópskymi krajinami (Rusko, Ukrajina, Bielorusko) a krajinami bývalého Sovietskeho zväzu v strednej Ázii. Slovensko patrí v rámci Európy k štátom s najnižším výskytom TBC. Situácia na Slovensku je stabilizovaná, občasné ohniská ochorenia sa vyskytujú najmä v najchudobnejších regiónoch východného Slovenska2. na Slovensku sa preto TBC báť nemusíte, pozor si treba dávať hlavne pri cestovaní.
Tuberkulóza sa šíri hlavne kvapôčkovou infekciou
Najčastejším zdrojom nákazy je infikovaný pacient s tuberkulózou, ktorý vylučuje do okolia živé baktérie, zvyčajne v pľúcnom alebo nosovom sekréte. Pri kašľaní a kýchaní sa infikované kvapôčky šíria až do vzdialenosti 3 metrov a pri vdýchnutí sa dostávajú do pľúc – preto je pľúcna forma TBC najrozšírenejšia. Kvapôčková infekcia patrí medzi tzv. vlhké cesty nákazy. Pokiaľ sa pacient nakazí vdýchnutím infikovaného prachu, hovoríme o tzv. suchej ceste nákazy.
K menej častým cestám patrí napríklad infekcia priamym kontaktom s infekčným materiálom pri porušení celistvosti kože (napr. u zdravotníckych pracovníkov pri nedostatočne dezinfikovaných prístrojoch alebo nástrojoch) alebo nákaza infikovanými potravinami (napr. nepasterizovaným mliekom pri TBC hovädzieho dobytka)4.
TBC sa u nakazených môže vyskytovať v 2 formách3:
Latentná forma TBC
Zvyčajne sa vyvinie po prvom kontakte s mykobaktériami usadenými v strednej časti pľúc. V tomto štádiu nie sú baktérie aktívne a hostiteľ nie je infekčný (primárna tuberkulóza). Aj tak je ochorenie potrebné liečiť. U menšej časti infikovaných jedincov (najmä detí, podvyživených, ľudí s oslabenou imunitou a pacientov užívajúcich dlhodobo kortikosteroidy) sa môžu baktérie reaktivovať a rozvinie sa aktívne ochorenie (primárna progresívna tuberkulóza).
Aktívna forma TBC
Vzniká, ak imunitný systém jedinca nie je schopný potlačiť infekciu. Baktérie sa aktívne množia a šíria v pľúcach alebo iných častiach tela, pacient je infekčný a môže nakaziť svojho okolie. V priebehu niekoľkých týždňov alebo mesiacov sa objavujú prvé príznaky ochorenia.
Aké príznaky má tuberkulóza?
Keďže rýchlosť množenia mykobaktérií je v porovnaní s ostatnými patogénmi pomalšia, aj rozvoj ochorenia trvá dlhšie. Prvé príznaky sa preto môžu objaviť až o niekoľko týždňov po nakazení a zvyčajne bývajú nešpecifické, ako je únava, nechutenstvo, strata váhy, bolesti svalov a kĺbov, potenie, či stavy ako pri chrípke. Pokiaľ neviete, že ste sa mohli tuberkulózou nakaziť alebo že ste boli v kontakte s infikovaným, ľahko tieto prejavy prehliadnete alebo im nepripíšete dôležitosť.
Ako ochorenie postupuje, objavujú sa typické varovné príznaky, ktoré už jasnejšie naznačujú infekciu TBC. Patria sem3,5:
- Dlhotrvajúci suchý dráždivý kašeľ alebo kašeľ spojený s vykašliavaním hlienov, niekedy aj s prímesou krvi
- Sťažené dýchanie, dýchavičnosť
- Bolesť na hrudníku
- Namodravé sfarbenie pokožky a pier z dôvodu nedostatku kyslíka (cyanóza)
- Výraznejší úbytok na váhe
- Horúčka
- Nočné potenie
Upozornenie
Pokiaľ sa niektoré z uvedených príznakov TBC u vás prejavia, alebo máte podozrenie, že ste sa mohli dostať do kontaktu s nakazeným, neodkladajte návštevu lekára.
Ako sa postupuje pri diagnostike tuberkulózy?
Základom pri diagnostike tuberkulózy, ako aj pri iných ochoreniach, je dôkladný odber anamnézy a klinické vyšetrenie pacienta. Keďže TBC patrí medzí infekčné ochorenia, lekár musí vyhodnotiť i aktuálnu epidemiologickú situáciu a možné riziko pre pacienta i jeho okolie. Pomocou röntgenologického vyšetrenia alebo za pomoci inej vhodnej zobrazovacej metodiky (CT, magnetická rezonancia, ultrazvuk) môže lekár znázorniť typický tuberkulózny nález na pľúcach alebo inom orgáne.
Na potvrdenie prítomnosti mykobaktérií v hlienovom sekréte – spúte sa využíva mikrobiologické vyšetrenie (najčastejšie farbením podľa Ziehl-Neelsena), ktoré je rýchle, ale menej citlivé (je potrebné, aby v 1 ml odobratého materiálu bolo prítomných aspoň 100 000 baktérií). Klasické kultivačné vyšetrenie z odobratého biologického materiálu (spúta, výteru z hrdla, výplachu z hrtanu alebo priedušiek, moču, mozgovo-miešneho moku, a pod.) je zas zdĺhavejšie, ale vysoko špecifické, pretože dokáže potvrdiť infekciu TBC už z prítomnosti 100 mykobaktérií v 1 ml vzorky.
Novú generáciu diagnostických nástrojov na detekciu TBC predstavujú molekulárno-genetické metódy, ktoré umožňujú identifikáciu baktérií alebo ich častí pomocou molekulárnych techník založených na DNA. V indikovaných prípadoch môže diagnostiku TBC doplniť aj endoskopické vyšetrenie (bronchoskopia), histologické vyšetrenie alebo tuberkulínový kožný test3,4.
Tuberkulóza je liečiteľná. Aké sú moderné metódy liečby TBC?
V porovnaní s minulosťou, je dnes už, našťastie, tuberkulóza liečiteľné ochorenie. Cieľom liečby TBC je predovšetkým:
- potlačenie infekčnosti nakazeného a zamedzenie šíreniu choroby,
- zabránenie vzniku sekundárnych tuberkulóznych ložísk v tele,
- prevencia závažných následkov ochorenia alebo úmrtia,
- zabránenie ďalšiemu vzplanutiu ochorenia (relapsu),
- celkové vyliečenie chorého.
V liečbe TBC sa v súčasnosti uplatňujú liečivá zo skupiny antibiotíka antituberkulotík, ktoré majú v rôznej miere zastúpené vlastnosti ako baktericídny účinok (usmrcovanie množiacich sa baktérií), sterilizačný účinok (usmrcovanie baktérií, ktoré sa nemnožia) a schopnosť zabraňovať vzniku rezistencie (odolnosti) baktérií voči TBC liečivám.
Liečba tuberkulózy musí prebiehať pod dohľadom lekára z odboru pneumológie a ftizeológie. Trvá niekoľko mesiacov a delíme ju na 2 fázy6:
1. fáza liečby TBC: úvodná – iniciačná
V tejto fáze sa využíva kombinácia 3 – 4 antituberkulotík, ktoré sa podávajú pacientovi denne po dobu minimálne 2 mesiacov. Kombinácia liekov zvyčajne vždy obsahuje 2 najsilnejšie antituberkulotické liečivá – rifampicín a izoniazid. Pacient je počas tejto fázy hospitalizovaný v nemocnici. Cieľom liečby je znížiť počet aktívnych i ,,spiacich“ baktérií a zabrániť vzniku rezistencie baktérií na liečivá.
2. fáza liečby TBC: pokračovacia – preventívna
Zahŕňa kombináciu 2 – 3 antituberkulotík, ktoré sa pacientovi podávajú niekoľkokrát do týždňa ambulantne. Táto fáza trvá približne 3 – 6 mesiacov. Jej cieľom je zabrániť ďalšiemu rozmnožovaniu zostatkových baktérií a minimalizovať riziko opakovaného vzplanutia ochorenia.
Vedeli ste, že? Problémom pri mykobaktériách je, že dokážu prežívať pri extrémnych podmienkach a dokážu si vyvinúť odolnosť voči pôsobeniu jedného alebo viacerých antibakteriálnych liečiv. Značné obavy v súčasnosti spôsobujú najmä tzv. multirezistentné kmene mykobaktérií, ktoré sú odolné voči kombinácii liečiv izoniazid a rifampicín (MDR-TB), ako aj kmene, ktoré sú rezistentné na väčšinu v súčasnosti známych antituberkulotík (XDR-TB). To dnes spôsobuje značné problémy pri liečbe TBC4.
Očkovanie proti TBC je najlepšou prevenciou a ochranou
Na Slovensku má očkovanie proti tuberkulóze takmer storočnú históriu. Prvé deti boli proti TBC zaočkované už v roku 1926 a povinné plošné očkovanie všetkých novorodencov BCG vakcínou bolo uzákonené v roku 1953. Vakcína bola podávaná novorodencom najskôr od 4. dňa po narodení a najneskôr do 6. týždňa, s následnou revakcináciou v 11. roku života dieťaťa.
Vďaka dobrej epidemiologickej situácii bolo k 1. januáru 2012 povinné plošné očkovanie novorodencov proti TBC zrušené. V odôvodnených prípadoch miestneho výskytu tuberkulózy však môže Regionálny úrad verejného zdravotníctva nariadiť vakcináciu novorodencov. Očkujú sa tiež deti po kontakte s nakazeným a novorodenci, ktorí sú prepúšťaní do domácnosti s výskytom TBC4.
Upozornenie
Hoci je na Slovensku situácia ohľadom tuberkulózy pomerne dobrá, netreba zabúdať na dodržiavanie preventívnych hygienických opatrení, obzvlášť pri cestovaní do krajín s nižším hygienickým štandardom a vyšším výskytom TBC.
Zdroje použité v článku:
1. SOLOVIČ, I. Tuberkulóza – aktuálny problém aj v novom miléniu. Neurologie pro praxi 2019; 20(2): 91-97
2. SOLOVIČ, I. Tuberkulóza – stále aktuálny problém. Via practica 2020; 17(2): 51-53
3. ADIGUN, R. a SINGH, R. Tuberculosis. In: StatPearls [Internet]. Treasure Island(FL): Stat Pearl Publishing; 2022
4. Štandardný postup Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky – Tuberkulóza pľúc. In: health.gov.sk [cit. 7.3.2023]. Dostupné na: https://www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/dokumenty/SDTP/standardy/1-6-2020/110_PF_Tuberkuloza_pluc.pdf
5. Tuberkulóza – Otázky a odpovede – Rady pre pacientov chorých na tuberkulózu. Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie Vyšné Hágy a Kancelária WHO na Slovensku. In: ecdc.europea.eu [cit. 7.3.2023]. Dostupné na: https://www.ecdc.europa.eu/sites/default/files/documents/Hagy_Tuberkuloza_ED_brozura_FINAL.PDF
6. WALLENFELS, J., VAŠÁKOVÁ, M., SOLOVIČ, I. Aktuální farmakoterapie tuberkulózy. Klinická farmakologie a farmacie 2018; 32(4): 10-14