Čo je to pásový opar, ako sa prejavuje a aký má priebeh?
Pásový opar (herpes) patrí medzi relatívne časté kožné ochorenia, a preto je možné, že ste sa s ním už vy alebo vaši blízki stretli. Je spôsobený vírusom varicella-zoster, ktorý okrem iného spôsobuje aj ochorenie ovčích kiahní. Pokiaľ ste však v minulosti neprekonali ovčie kiahne, nemal by sa u vás vyvinúť pásový opar. V terapii neexistuje žiadny liek na pásový opar, ale existujú spôsoby, ako zvládnuť jeho príznaky a skrátiť dobu trvania ochorenia.
Obsah
Čo je to pásový opar?
Pásový opar (herpes zoster) je infekčné vírusové ochorenie, ktoré spôsobuje prepuknutie bolestivej vyrážky alebo pľuzgierov na koži. Jeho pôvodcom je vírus varicella-zoster, vysoko nákazlivý DNA vírus, čo je rovnaký vírus, ktorý spôsobuje aj ovčie kiahne. Vyrážka sa najčastejšie objavuje ako pás vyrážok alebo pľuzgierov v jednej oblasti tela. Primárna infekcia vírusom varicella-zoster je častou detskou infekciou, ktorá sa prenáša kvapôčkami, vzduchom, ale aj priamym kontaktom. Pri prenose vzduchom prechádza vírus cez dýchací trakt do krvi a odtiaľ do kože, kde spôsobuje typické kožné prejavy. Po určitej dobe sa vírus stiahne a fyzické príznaky zmiznú, no vírus ostáva v ľudskom tele v spinálnych gangliách, kde pretrváva chránený pred imunitným systémom aj niekoľko rokov. V dospelosti sa niekedy opäť reaktivuje, najčastejšie pri oslabení imunitného systému a opäť smeruje do kože, kde vyvoláva typické kožné zmeny, známe ako pásový opar.
Pásový opar je pomerne bežné ochorenie. Aké sú rizikové faktory jeho vzniku?
Každý rok je diagnostikovaných viac ako 1 milión prípadov pásového oparu. Riziko pásového oparu sa zvyšuje s pribúdajúcim vekom, pričom približne polovica prípadov sa vyskytuje u ľudí starších ako 50 rokov. Pásový opar sa vyvinie u približne 10 – 20 % ľudí, ktorí mali ovčie kiahne v skoršom období svojho života. K rizikovým faktorom patria všetky stavy spojené s oslabeným imunitným systémom:
- nadmerný stres,
- podvýživa,
- úraz/operácia,
- starnutie: 25% riziko u ľudí nad 50 rokov, 50% riziko u ľudí nad 85 rokov,
- potlačenie imunity: pri chronických ochoreniach, HIV, príjemcoch transplantovaných orgánov, onkologických ochoreniach,
- užívanie imunosupresívnych liekov,
- chemoterapia.
Nutné je spomenúť tiež to, že pásový opar môžete dostať aj viac ako raz za život, aj keď je to skôr výnimočné. Pokiaľ sa znova objaví, zvyčajne sa vyrážka vyskytne na inom mieste ako pri prejavoch prvého pásového oparu.
Ako sa pásový opar prejavuje? Príznaky pásového oparu:
Samotnému výsevu pľuzgierikov môže v niektorých prípadoch predchádzať tzv. prodromálne štádium, čiže akési preštádium, ktoré trvá približne 1 až 5 dní a je charakteristické:
- ostrou, pálivou, bodavou alebo trhavou bolesťou,
- svrbením, mravčením,
- zvýšenou teplotou,
- citlivosťou na svetlo.
U detí nie je bolestivosť taká výrazná ako u dospelých, najvýraznejšia býva u starších ľudí. Ďalšie príznaky a symptómy, ktoré sa objavia niekoľko dní po prvých príznakoch, zahŕňajú:
- pocit svrbenia, brnenia alebo pálenia kože,
- sčervenanie kože v postihnutej oblasti,
- vyvýšená vyrážka v malej oblasti kože,
- pľuzgiere naplnené tekutinou, ktoré po týždni začínajú zasychať,
- mierna až silná bolesť v postihnutej oblasti kože.
Typické pre pľuzgiere je ich praskanie, mokvanie a krvácanie. V tomto čase sú preto rizikové sekundárne infekcie spôsobené baktériami, ktoré sa do rany môžu dostať.
Ako dlho trvá a ako prebieha pásový opar? Liečba môže trvať niekoľko týždňov
Od chvíle, keď začnete pociťovať prvé príznaky môže ochorenie pretrvávať tri až päť týždňov, kým vyrážka úplne nezmizne. Ako prvé, niekoľko dní pred objavením sa vyrážky, môžete pociťovať bolesť v určitej oblasti na koži. Bolesť sa prejavuje ako svrbenie, pálenie, bodanie alebo vystreľovanie. Ďalej sa objavia vyvýšené vyrážky na jednej strane tela, zväčša blízko pri sebe. Vyrážka sa zvyčajne objavuje okolo pása alebo na jednej strane tváre, krku alebo trupu (hrudník/brucho/chrbát), ale môže sa vyskytnúť aj v iných oblastiach vrátane rúk a nôh. V priebehu troch až štyroch dní sa vyrážka rozvinie do červených, tekutinou naplnených, okrúhlych, bolestivých, otvorených pľuzgierov. Časom začnú tieto pľuzgiere vysychať a v priebehu približne 10 dní sa meniť na hnedočervenú chrastu. Chrasty vymiznú o dva až tri týždne neskôr. Bolestivosť je vyššia, kým sa nevytvoria chrasty, potom to už bolí menej niekoho skoro vôbec.
V niektorých prípadoch sa herpes zoster prejavuje iba bolesťou a kožné prejavy sa nevyskytujú. Ide o tzv. zoster sine herpete. Ak však máte niektorý z ďalších príznakov pásového oparu (aj bez vyrážky), navštívte svojho všeobecného lekára, ktorý váš stav posúdi. V prípade herpes zoster odporučí návštevu kožného lekára, ktorý vám poskytne liečbu. Existujú účinné liečebné postupy, ktoré možno podať už na začiatku ochorenia, aby zmiernili jeho priebeh.
Je pásový opar nákazlivý?
Pokiaľ má človek pásový opar, nemôže ním nakaziť inú osobu, ale môže ďalej šíriť ovčie kiahne. Vírus varicella-zoster sa šíri priamym kontaktom, a teda kontaktom koža-koža s tekutinou, ktorá vyteká z pľuzgierov (zriedkavo vdýchnutím vírusu varicella-zoster zo vzduchu).
Ako dlho je človek s herpes zoster nákazlivý?
Osoba s pásovým oparom zostáva nákazlivá, kým nie je vyrážka úplne vysušená. Zvyčajne to trvá až 10 dní od prvého objavenia sa vyrážky. Vírus varicella-zoster môže spôsobiť ovčie kiahne iba u niekoho, kto ich nikdy nemal alebo nebol proti nim očkovaný.
Komplikácie pásového oparu
Medzi najčastejšie komplikácie patrí sekundárna bakteriálna superinfekcia herpetických lézií alebo postihnutie oka, ktoré môže skončiť až slepotou. Niekedy sa vyskytnú aj parézy lícnych nervov a okohybných nervov, avšak pri správnej liečbe majú obvykle dobrú prognózu. U pacientov s veľmi oslabeným imunitným systémom sa môže herpes zoster prejaviť ako generalizovaná (vystupňovaná) infekcia pripomínajúca ovčie kiahne. Objavujú sa systémové prejavy s pneumonitídou, hepatitídou a postihnutím centrálneho nervového systému. Po zmiznutí pásového oparu však môžu niektorí pacienti aj naďalej pociťovať bolesti nervov v tej istej oblasti. Táto bolesť, nazývaná postherpetická neuralgia, môže pretrvávať mesiace až roky a bolesť môže byť veľmi intenzívna. Približne u 10% až 15% ľudí, ktorí majú pásový opar, sa neskôr vyvinie postherpetická neuralgia. Presne sa nevie, prečo niektorí ľudia dostanú postherpetickú neuralgiu a iní nie. Môže sa stať, že nervy sa stanú citlivejšími alebo vírus napadne a poškodí centrálny nervový systém.
Existuje voči pásovému oparu aj nejaká prevencia? Samozrejme, prevenciou pásového oparu je očkovanie. Vakcína je vhodná pre ľudí, ktorí ešte nemali ovčie kiahne. V minulosti bola dostupná aj vakcína proti pásovému oparu, ktorou sa očkovali ľudia po 50. roku života, avšak v súčasnosti na Slovensku nie je dostupná.
Diagnostika a liečba pásového oparu
Pásový opar možno diagnostikovať podľa charakteristických pľuzgierikov na koži a podľa ich typickej lokalizácie. Pľuzgiere pásového oparu sa zvyčajne objavujú v páse na jednej strane tela. V nejasných prípadoch sa využíva laboratórne stanovanie špecifických protilátok alebo sa analyzujú biologické materiály PCR reakciou.
Terapia pásového oparu:
Herpes zoster je akútne ochorenie s možnými dlhodobými následkami, a preto sa liečba delí na akútnu a chronickú. V akútnom štádiu je cieľom terapie:
- Zamedziť množeniu vírusu
- Zmierniť bolesť
- Urýchliť hojenie pľuzgierikov
- Zabrániť šíreniu prejavov
V terapii sa využívajú virostatiká – liečivá blokujúce reprodukciu vírusu. Tieto lieky nie sú schopné vírus úplne zničiť, ale významne znižujú závažnosť jeho prejavov, urýchľujú hojenie pľuzgierov a skracujú trvanie ochorenia. Efekt liečby rovnako záleží od skorej aplikácie do 3 dní od prvých prejavov ochorenia a vzniku vyrážok, čím sa výrazne znižuje riziko vzniku postherpetickej neuralgie. Pri ťažkých formách herpes zoster sa virostatikum acyklovir kombinuje s kortikosteroidmi, ktoré pomáhajú redukovať bolesť a urýchľujú hojenie. O ich užívaní rozhoduje lekár. Na tlmenie bolesti sa využívajú analgetiká a nesteroidné protizápalové lieky – ako napríklad ibuprofen, kyselina acetylsalicylová či paracetamol. U starších pacientov je niekedy nutné siahnuť k silnejším analgetikám indikovaným iba lekárom Základom symptomatickej liečby je podávanie analgetík a lokálna terapia prostriedkami, ktoré zmierňujú svrbenie, zlepšujú hojenie a zabraňujú bakteriálnej infekcii. Vhodné sú chladiace, protizápalové alebo antiseptické roztoky, ale rovnako je vhodné používať aj sterilný fyziologický roztok 4 až 6-krát denne. Aplikácia tekutého púdru prinesie len krátkodobý účinok a vytvorené chrasty skôr sťažujú hojenie, preto sa tekutý púder v liečbe herpes zoster neodporúča. Vhodneé je tiež užívanie vitamínov a podporovanie imunity. Liečba postherpetickej neuralgie je veľmi náročná a vyžaduje si spoluprácu viacerých odborníkov, ako napríklad dermatológa, neurológa, prípadne oftamológa a ďalších. Vo všeobecnosti je však na liečbu neuralgií obľúbený liek Milgamma:
Na záver niekoľko otázok od vás:
Môžem dostať pásový opar, ak som nemal ovčie kiahne?
Nie, nemôžete dostať pásový opar, ak ste nikdy nemali ovčie kiahne. Ovčie kiahne však môžete dostať od niekoho, kto má pásový opar. Ak ste nikdy nemali ovčie kiahne, a prídete do priameho kontaktu s vytekajúcou pľuzgierovou vyrážkou niekoho s pásovým oparom – napríklad pri ošetrovaní blízkeho, vírus varicella-zoster vás môže nakaziť. Nedostanete však pásový opar, ale ovčie kiahne.
Existujú prirodzené spôsoby, ako posilniť imunitný systém, aby sa znížilo riziko vzniku pásového oparu?
Stres je hlavným rizikovým faktorom spôsobujúcim vypuknutie pásového oparu, a preto je vhodné vyhýbať sa situáciám, ktoré sú pre vás stresujúce. Odporúčané je vyskúšať meditáciu, jogu alebo iné relaxačné metódy. Jedzte zdravo, udržujte si zdravú váhu, pravidelne cvičte, doprajte si sedem až deväť hodín spánku každú noc, nefajčite – to všetko sú dobré tipy nielen na zníženie pravdepodobnosti vzniku pásového oparu, ale aj mnohých iných chorôb a udržania si zdravia.
Zdroje použité v článku:
1, KOZUB, P. a M. ŠIMALJAKOVÁ, 2008. HERPES ZOSTER – AKTUÁLNE POHĽADY NA LIEČBU. Via practica. 2008, č. 5 (10), s. 439–443.
2, STANKOVIČ, I., 2005. PÁSOV Ý OPAR (HERPES ZOSTER). Via practica. 2005, č. 2 (6), s. 317–320.
3, WAREHAM, D.W. a J. BREUER, 2007. Herpes zoster. BMJ. 2007, roč. 334, č. 7605, s. 1211–1215.
